A.
1/ zakonzervovať súčasný inštitucionálny stav
2/ na základe delimitačného protokolu s účinnosťou od 1.1.2012 predisponovať dokumentačnú a múzejnú zbierku, ktorá vznikla v rokoch 1977 – 1997 (do nadobudnutia účinnosti zákona NR SR č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej ako neštátnej verejnoprávnej inštitúcie), činnosťou bývalého Ústavu pre zahraničných Slovákov a jeho Krajanského múzea (za finančné prostriedky štátu a z rozpočtu MK SR), do správy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako právneho nástupcu Domu zahraničných Slovákov (podľa zákona NR SR č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa Dom zahraničných Slovákov stal súčasťou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí).
3/ Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v zmysle ustanovení zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, predmetné zbierky zverí do opatery a odbornej starostlivosti Slovenského národného múzea
B.
1/ V zmysle predmetného zákona Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí prevezme koordinačnú funkciu pri vypracovaní návrhu ďalšieho riešenia jestvujúceho stavu v oblasti kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí.
2/ Na základe dohody zainteresovaných štátnych i neštátnych inštitúcií, vznikne pracovná skupina odborníkov, ktorá pripraví materiál s návrhom na riešenie súčasného stavu.
3/ Návrh zohľadní možnosti zlúčenia jestvujúcich odborných inštitucionálnych zložiek, vytvorenie Vedeckej rady so zastúpením všetkých zainteresovaných subjektov a spojenie s budúcim Pamätníkom slovenského vysťahovalectva.
Bratislava 28. júna 2011
Múzeum a pamätník slovenského vysťahovalectva
(minulosť, súčasnosť a budúcnosť)
Predkladaný pracovný materiál je určený na rokovanie Komisie kultúrneho dedičstva Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v zmysle jeho kompetencií podľa § 4, odst.6 zákona NR SR č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí
Myšlienka zriadenia stálej expozície slovenského vysťahovalectva sa zrodila už v medzivojnovom období roku 1936, keď sa v rámci dunajských veľtrhov v Bratislave realizovala prvá výstava o slovenskom vysťahovalectve. V roku 1942 pri budovaní múzea slovenských drotárov v Žiline odznel návrh, aby po dobudovaní múzea sa začalo s budovaním múzea slovenského vysťahovalectva. Po druhej svetovej vojne vznikol v roku 1946 na pôde Všeslovanského kongresu návrh na zriadenie múzeí vysťahovalectva v hlavných mestách slovanských štátov. V 60-tych rokoch v Komisii pre zahraničných Čechov a Slovákov pri Kolégiu histórie SAV bola opäť otvorená otázka zriadenia múzea vysťahovalectva.
V roku 1968 vznikol na základe rozhodnutia Slovenskej národnej rady Ústav pre zahraničných Slovákov so sídlom v Bratislave, ktorý sa začlenil do organizačnej štruktúry Matice slovenskej, ale metodicky, ako aj z hľadiska politických záujmov štátu ho riadilo Ministerstvo kultúry SSR. V ústave sa vytvorili podmienky pre vypracovanie, ktoré v roku 1975 schválilo kolégium správcu Matice slovenskej.
Od tohto obdobia možno datovať systematický výskum a akvizíciu všetkých písomných, tlačených, ilustračných a hmotných dokumentačných materiálov historického, kultúrneho a etnografického charakteru, ktoré sa priamo, alebo nepriamo dotýkajú problematiky slovenského vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov. Tým boli položené základy tvorby Dokumentačnej zbierky, ktorá sa z roka na rok zväčšovala a stala sa základným predpokladom pre múzejnú a expozičnú prezentáciu.
Konkrétna podoba tejto myšlienky sa realizovala až v roku 1984 otvorením Stálej expozície Slováci vo svete v priestoroch ústavu na Františkánskej ulici (vtedy Pugačevovej) v Bratislave.
V roku 1991 došlo ku kvalitatívnemu posunu a v rámci ústavu sa vytvorilo Krajanské múzeum, ktoré spolu s ústavom prešlo do nových priestorov na Štefánikovej ulici v Bratislave do Pistorijského paláca (predtým Múzeum V. I. Lenina). Krajanské múzeum do roku 1995 uskutočnilo viacero umeleckých autorských výstav z tvorby zahraničných Slovákov a odborné výstavy venované Slovákom žijúcim v Poľsku, Maďarsku, Nemecku a Juhoslávii. Matica slovenská v roku 1994 Ústav pre zahraničných Slovákov zrušila bez vedomia a súhlasu Ministerstva kultúry SR a v roku 1995 zaniklo aj jeho Krajanské múzeum.
V roku 1995 Ministerstvo kultúry zriadilo Dom zahraničných Slovákov so sídlom na Štefánikovej ulici v Bratislave a na základe nájomnej zmluvy s mestom Bratislava ho umiestnilo do budovy Pistorijského paláca. Dom zahraničných Slovákov ako príspevková organizácia bol zriadený rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK – 1884/1995 – 1 ku dňu 1. júla 1995 na základe zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Plnil funkciu kultúrno-prezentačného, informačno-analytického, výskumno-dokumentačného, organizačne – koordinačného a servisného centra pre zahraničných Slovákov. Jeho organizačnou zložkou sa staloMúzeum zahraničných Slovákov, ktoré však nespĺňalo kritériá klasického múzea a preto nebolo oficiálne zaradené do siete múzeí na Slovensku. Do roku 2000 pripravilo a prezentovalo samostatné výstavy o Slovenskej lige v Amerike, Slovákoch na Zakarpatskej Ukrajine, v Česku, v Chorvátsku, v Rumunsku a v Juhoslávii.
Sľubne sa rozvíjajúcu činnosť múzea zastavila v roku 2002 nová zriaďovacia listina vydaná Ministerstvom kultúry SR. Podľa upravenej činnosti Domu zahraničných Slovákov bolo múzeum zverené do správy Slovenského národného múzea.
Podľa uvedenej zriaďovacej listiny „Dňom 1. júla 1995 prechádzajú na Dom zahraničných Slovákov všetky práva a záväzky a majetok Krajanského múzea Matice slovenskej vrátane pracovnoprávnych vzťahov“. Vedenie Matice slovenskej, vtedy ešte štátnej inštitúcie v rezorte Ministerstva kultúry SR, tento záväzok v rozpore so zákonom odmietlo splniť, čo viedlo ku schizme v oblasti záchrany, ochrany spracovávania a využívania kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov, ktorá pretrváva dodnes so všetkými dôsledkami. Súčasný stav v muzeálnej a expozičnej oblasti je naďalej charakterizovaný roztrieštenosťou, chýba jej koordinácia a koncepcia, jej zabezpečenie je odborne, priestorovo i finančne poddimenzované a doslovne živorí.
V snahe hľadať východisko z neutešeného, rôznorodého, neefektívneho modelu riešenia a odstránenia jestvujúcich protirečení,splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov vypracoval v roku 2000 návrh koncepcie Múzea slovenského vysťahovalectva a Slovákov v zahraničí, ktorý sa zakladal na princípe integrácie a koordinácie jestvujúcich inštitúcií pôsobiacich v danej oblasti. Žiaľ, tento návrh vtedy našiel pozitívnu odozvu len u Slovenského národného múzea.
V zmysle nového zákona o Matici slovenskej už ako neštátnej verejnoprávnej inštitúcie z roku 1997, k úlohám, ktoré jej zveril štát, patrí aj starostlivosť o zachovanie národného povedomia Slovákov – krajanov žijúcich v zahraničí. Na plnenie tejto úlohy si Matica slovenská zriadila jej Krajanské múzeum, ktoré ale nespĺňa kritériá múzea a preto nie je zaradené do siete múzeí na Slovenku. Súčasťou múzea je archív, ktorého súčasťou je Dokumentačná zbierka budovaná jeho predchodcami v Ústave pre zahraničných Slovákov a jeho Krajanského múzea. Nové múzeum pôsobí v nevyhovujúcich a stiesnených priestoroch, nevyvíja expozičnú a výstavnú činnosť, spracovanie zbierok je v útlme a neprístupné bádateľom.
Podľa zriaďovacej listiny Slovenského národného múzea vydanej Ministerstvom kultúry SR v roku 2002, k základnému poslaniu múzea okrem iného, je na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďovať, ochraňovať, využívať a sprístupňovať hmotné dokumenty aj so zameraním na Slovákov žijúcich v zahraničí. V jeho organizačnej štruktúre však na rozdiel od existencie rôznych múzeí národnostných menšín žijúcich na Slovensku, chýba múzeum, ktoré by sa venovalo problematike slovenských menšín a komunít žijúcich v zahraničí.
Úlohou Slovenského národného archívu, ktorý je najväčším a najvýznamnejším archívom v Slovenskej republike, je preberať, ochraňovať, odborne a vedecky spracúvať a sprístupňovať archívne dokumenty a tým umožňovať ich využívanie. Tu sa nachádzajú archívne materiály k problematike slovenského vysťahovalectva, dejín a života Slovákov v zahraničí.
Časť dokumentov o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej knižnice.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 uložilo ministrovi kultúry, aby do 31. decembra 2011 zriadil v rámci novej expozície slovenských dejín a života Slovákov na Bratislavskom hrade samostatnú expozíciu dejín, vysťahovalectva a života Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci Slovenského národného múzea. Z doterajšieho vývoja je zrejmé, že išlo o nereálne uznesenie, ktoré sa pravdepodobne nepodarí naplniť.